Presnejšia, otázkaznela „Kde vlastne sú?“ a spýtal sa ju Enrico Fermi roku 1950 počasrozhovoru s kolegami na tému mimozemská inteligencia. Fermi si totiž všimolzarážajúci rozpor medzi predpokladaným počtom mimozemských civilizáciia neprítomnosťou dôkazu o nich.
Poďme pekne poporiadku. Aký je predpokladaný počet civilizácii v našej galaxii? Prvývedecky akceptovateľný odhad sa vyskytol na základe tzv. Drakeovej rovnice.Táto, okrem pomerne dobre odhadnuteľných veličín (ako počet hviezds planetárnou sústavou) obsahovala aj úplne neznáme a ťažkoodhadnuteľné premenné, ako pravdepodobnosť vzniku života a rozvojainteligencie. Tieto premenné sa dosádzali len odhadom a tak vzniklipredpoklady o 50-tich až 5000-ich inteligentných civilizáciáchv našej galaxii.
Tu však vznikáspomínaný paradox. Pri takýchto počtoch civilizácií by museli byť náznakycudzej inteligencie všade okolo nás. Ako jedným z dôkazov tohto tvrdeniasa používa koncept Von Neumannovej sondy.
Ak vieme cestovaťiba podsveteľnou rýchlosťou, ako najrýchlejšie preskúmame galaxiu? Odpoveďou je Von Neumannova samoreplikačnásonda. Ide o zariadenie, ktoré okrem schopnosti letu medzi slnečnými sústavami(podsveteľnou rýchlosťou) dokáže po prílete do novej sústavy vyťažiť domácimateriál a postaviť niekoľko vlastných replík. Následne sa tieto kópievydajú na cestu do iných sústav, kde sa proces opakuje. Sondy sa šíriaexponenciálnym radom a za pol milióna rokov (z galaktického hľadiskazanedbateľný čas) dokážu navštíviť každú sústavu v galaxii. Ak by takátosonda navštívila svet s civilizáciou, môže vykonať určenú úlohu (skúmanieživota, nadviazanie komunikácie, alebo elimináciu konkurenčnej civilizácie).Takéto sondy je skoro nemožné zastaviť, pretože ak len jedna v celejgalaxii prežije, začne sa proces replikácie odznovu. Zaujímavá je aj možnosťporuchy takejto sondy. Ak by sa totiž umelá inteligencia jednej sondy namiestokomunikácie s civilizáciou rozhodla ju zničiť, jej prípadní potomkovia bynásledne vyhubili všetok život v galaxii, ktorý by sa nevedel brániť.
Podstatné je, žekoncept samoreplikačnej sondy je prirodzený pre každú civilizáciu (ide totižo simulovanie replikácie živých organizmov). Teda ak pred pol miliónomrokov bola v našej galaxii inteligentná civilizácia, mali by tu niekdepoletovať sondy.
Ďalším zaujímavýmkonceptom je (ne)prítomnosť megaštruktúr. Dostatočne technicky rozvinutácivilizácia časom vyťaží všetky zdroje energie na svojej a následne aj naokolitých planétach. Zostane jej teda ako možnosť najväčší zdroj energiev sústave, a tým je slnko (hviezda). Na efektívne ťaženie energieslnka sa u takejto civilizácii predpokladá prítomnosť megaštruktúr na solárnejúrovni. Jedným príkladom je tzv. Dysonova sféra, čo je vlastne obrovskábublina, v ktorej strede leží samotná hviezda. Vďaka takejto sfére jevlastne únik slnečnej energie zanedbateľný a môže byť plne zúžitkovaná.
Aj keď jeDysonova sféra extrémny prípad, je logické že dostatočne technická civilizáciabude schopná podobné megaštruktúry postaviť. Tieto by následne mali byť pomernedobre zachytiteľné aj dnešnou technológiou (napr. ako nevysvetliteľné zloženiespektra hviezdy). Dokonca, aj keď takáto civilizácia zanikne, megaštruktúry bymali zostať. Kde teda sú?
Fermiho paradoxteda vychádza z pomerne jednoduchého predpokladu. Civilizácia sa dokážeprejaviť v pomerne krátkom čase (vzhľadom na galaktický čas). Predpokladása, že civilizácii zameranej na kolonizovanie by malo stačiť na osídleniegalaxie 50 miliónov rokov (aj keby sa pohybovala len podsveteľnou rýchlosťou).Mnohé hviezdy, okolo ktorých sú vhodné podmienky na život sú omnoho staršie.Prečo teda nie sú okolo známky mimozemšťanov.
Bolo vytvorenýchveľa hypotéz na riešenie Fermiho paradoxu. Ako najjednoduchšie (a zároveň ajkonzistentné s našimi terajšími poznatkami) sa ukazuje upravenie hodnôt vpôvodnej Drakeovej rovnici. Moderný odhad pre počet civilizácii v našej galaxiije teda menej ako dve. Možno nás teda čaká neznáma civilizácia niekdev odľahlom kúte Mliečnej cesty. Je však tiež pravdepodobné, že smev tejto galaxii úplne sami.
